Čo ťa nezabije, to ťa posilní...

Autor: Maya Rusnáková | 8.8.2012 o 19:08 | (upravené 8.8.2012 o 19:24) Karma článku: 6,25 | Prečítané:  487x

Už sa vám niekedy stalo, že ste o piatej poobede sedeli s pohárom vína na balkóne, fajčili lacnú cigaru a rozmýšľali nad tým prečo nemáte ísť absolútnu chuť ísť von medzi ľudí, ale sedieť doma a lámať si hlavu nad totálnymi nezmyslami? Úplny asociál...

Mne sa to stáva v poslednej dobe pomerne často…a práve preto som sa rozhodla milí čitatelia, že svoje emócie už viac nebudem držať v sebe, nebudem písať o veciach ako sú politika, vysoká nezamestnanosť alebo prírodné katastrofy. Nič pre mňa. Som deväťnásťročná melancholicky naladená žena a v tomto veku nemôžem od seba chcieť aby som zaoberala svetovou probleematikou , mojim svetom sa stali problémy kamarátov, otázka vysokej školy a samozrejme nenaplnená a dlho očakávaná pravá láska. Preto vám takto exibicionisticky ponúkam časť zo mňa…

Ako každý iný mladý človek, ktorý sa chce dostať cez leto do zahraničia na vlastné náklady som začala brigádovať. Moja brigáda spočiatku spočívala v umývani pohárov, nalievani alko alebo nealko nápojov a samozrejme v kladení otrepanej vety: „Dobrý večer, nech sa páči?“ Ale ako plynul čas začala som si uvedomovať, že táto brigáda nie je len spôsob ako sa finančne zabezpečiť, ale hlavne možnosť spoznať množstvo nových tvári a možnosť vypočut si ich životné príbehy.

Podnik, v ktorom som pracovala nebola žiadna prvotriedna reštaurácia, bol to úplne obyčajný bar rozdelený na fajčiarsku a nefajčiarsku miestnosť čo mne ako čašníčke vyhovovalo kvôli dýchateľnému vzduchu, ale ako naopak ako človeku, ktorý fajčí to spôsobovalo niekedy komplikácie. Napríklad keď som mala tak zvané „ návaly“. Stojíte kľudne opretí za barom, znudene prepínate televízne kanály, keď v tom zrazu vtrhne do baru asi tridsať podgurážených ľudí a vy neviete kde vám hlava stojí čo už v takýchto situáciách myslieť na cigaretu.

Ale koniec popisu mojej práce, vraciam sa k pozitívam, ktoré mi táto práca priniesla. Koľkokrát som mala zmenu, koľkokrát som si myslela, že ma už dnes naozaj nič neprekvapí stále sa našiel aspoň jeden zákazník, korý mi rozžiaril pracovnú dobu svojimi príbehmi a vtiahol ma, aspoň na tých pár minút, do svojho sveta. Vždy to začalo nezáväznou debatou o práci alebo o „dnešnej mládeži“ a skončilo to o nepeknom rozvode či sklamaní v láske. Za tých pár týždňov som pochopila, že porekadlo Vo víne je pravda má u niektorých ľudí naozajstný význam.

Zvláštne ako alkohol otvára srdce, nemyslíte?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?