Labyrint, v ktorom žijem - dnešný svet

Autor: Maya Rusnáková | 9.6.2012 o 13:21 | (upravené 13.6.2012 o 14:25) Karma článku: 0,00 | Prečítané:  62x

Každý človek má už vopred vybranú svoju cestu - v to ja verím. No on sám nevie, kadiaľ práve tá jeho cesta bude viesť. Podstatné je nekráčať po tej ceste sám, ale zdieľať ju s niekým.

Vždy sa nájdu križovatky našich ciest a práve vtedy na nich nesmiete byť sami. Priateľ, ale ten ozajstný priateľ, vám stále našepká, ktorá cesta je tá správna.


V živote sme určite mali možnosť spoznať veľa rozdielnych ľudí, pováh. Ľudia mysliaci si, že im patrí vesmír, ľudia trpiaci celý život neschopnosťou presadiť samého seba, ľudia blúdiaci životom, bez svojho cieľa, idúci za fatamorgánou svojho šťastia, ktorá sa im rozplynie pred očami v priebehu jednej sekundy a ľudia, ktorý už našli zmysel svojho života, svojej cesty. Ľúbiť a byť ľúbený.

Tieto hodnoty už dávno poznám, no pýtam sa: darilo sa mi ich doteraz dodržiavať? Dokážem si tieto hodnoty ceniť? Veď keď sa zamyslím, mám priateľov, ktorý ma ľúbia a ja ľúbim ich, no na druhej strane existujú ľudia, s ktorými si nepadnem hneď do náručia, tak ktorí prevažujú? Láska či nenávisť?


V minulosti mal určite každý z nás „ chvíle samoty." Chvíle, keď bol odkázaný sám na seba, chvíle, keď sa nemohol nikomu zdôveriť, pretože málokomu veril a málokto veril jemu, chvíle, kedy sa pýtal: Čo robím zle? Takéto chvíle sú tou najväčšou skúškou v živote. Nepoviete si: Veď ja to zvládnem, podrží ma Ivka, Janka, Peťo... Vtedy budete musieť všetky problémy a nepríjemné situácie zvládnuť sám. Úplne sám. Ak niečo také zažijete, je veľmi pravdepodobné, že sa zamotáte sám v sebe, vo svojom smútku. Málokto sa potom vie z tej ťarchy dostať sám. A práve preto sa mnohí z nás nedokážu vymotať z tohto trápenia a dookola si kladú otázky:  Má to všetko ešte cenu?

 

Život mojej priateľky sa stal jedným veľkým nekonečným labyrintom, pretože ľudia okolo nej prestali chrániť svoju lásku a vsadili na lásku iných. Ona sa častokrát sama musí vysporiadať s vecami, o ktorých sa mne môže len snívať, pretože ja, na rozdiel od nej, nemusím riešiť otázky ako sú : mám ešte peniaze na zaplatenie účtu? Ako mám hospodáriť s peniazmi? Čo mám navariť na nedeľňajší obed? Tieto otázky za mňa vyriešia moji rodičia, no ona musí platiť za sebectvo a egoizmus dvoch dospelých ľudí, dospelosťou, ktorá prišla príliš skoro. Pýtam sa: Prečo? Prečo jej bezstarostné detstvo zobrali chyby iných!

 

Aj my robíme chyby. Často nimi dokonca ubližujeme iným, no v mojom prípade, tu bol stále, keď som si už nevedela dať rady, chvalabohu, niekto, kto mi ukázal tu správnu cestu. A ja dúfam, že vo svojom životnom labyrinte vždy nájdem cestu.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

SVET

Ukradnutú bránu z koncentračného tábora našli v Nórsku

Ukradli ju pred dvoma rokmi z Dachau.

NITRA

Na R1 budú nové odpočívadlá, plánujú ich navzájom prepojiť

Miesta budú určené aj pre kamióny zásobujúce Jaguar.


Už ste čítali?